UPOZORNENIE: Toto dielo doteraz nevyšlo v slovenčine. Preto by nebolo vhodné, aby som uviedol názov, pod ktorým ho v knižniciach nenájdete. Ruský názov je Господин Прохарчин – Gospodin Procharčin, doslovný preklad Pán Procharčin.
Gospodin Procharčin (rus. Господин Прохарчин – Gospodin Procharčin, v slovenčine toto dielo zatiaľ nevyšlo, doslovne Pán Procharčin, ang. Mr. Prokharchin, čes. Pan Procharčin alebo Pan Probaštin, nem. Herr Prochartschin) je poviedka Dostojevského z roku 1846, vyšla v novembrových[1,s.191] Otečestvennych zapiskach.[2, s.65]
Dej
Hlavnou postavou poviedky je pán Procharčin, celým menom Semion Ivanovič Procharčin. Pracuje ako nepatrný úradník, býva v penzióne Ustinie Fiodorovny spolu s ďalšími desiatimi podnájomníkmi. Je od nich starší a celkovo sa drží stranou. Všetci si však všimli, že je veľmi šetrný, až lakomý. Nikdy nepožičal ani na chvíľu svoju čajovú konvicu a pritom pil čaj iba mákokedy a tiež nekupoval celý obed (za 0,5 rubľa), ale iba polievku (za 25 kopejok). Rovnako neznášal, ak mu niekto nazeral do jeho kútika oddeleného od ostatných nájomníkov plachtou. Raz, keď sa po asi troch dňoch strávených v blúznivom bezcieľnom putovaní po Petrohrade vráti, ochorie a o niekoľko dní zomiera.
Po jeho smrti nájdu v jeho matraci ukrytých 2497,5 rubľa v rôznych bankovkách a minciach; niektoré už veľmi staré a zašlé.
Názory
Námet a spracovanie Pána Procharčina je silne ovplyvnené Gogoľom[3, s.68], na rozdiel od neho nezobrazuje chudobného úradníka, ale sebavedomie chudobného úradníka. Semion Ivanovič zomrel, pretože upadol na duchu; ochorel zo svojho strachu pre životom.[4, s.87] Ide o postavu podobnú Makarovi Devuškinovi z Biednych ľudí alebo rodine Marmeladovej zo Zločinu a trestu. Leonid Grossman hovorí o podobnosti medzi Pánom Procharčinom a románom Honoré de Balzaca Eugénia Grandetová.[5, s.343] Poviedka je silne pozmenená cenzúrou, Dostojevskij bol zhrozený, nakoľko bol text zmenený.[6, s.68]
Zdroje
[1] F. M. Dostojevskij ve vzpomínkách vrstevníků, dopisech a poznámkách / Sest. Č. Větrinskij; Přel. Stanislav Minařík. Praha: Kvasnička a Hampl, 1924.
[2] PYTLÍK, Radko. F.M. Dostojevskij: život a dílo. 1. vyd. Praha: Emporius, 2008 ISBN 978-80-86346-13-7.
[3] BACHTIN, Michail Michajlovič. Dostojevskij umělec: K poetice prózy. 1. vyd. Praha: Československý spisovatel, 1971.
[4] JERMILOV, Vladimir Vladimirovič. F.M. Dostojevskij. 1. vyd. Praha: Československý spisovatel, 1957.
[5] Dopisy / Fjodor Michajlovič Dostojevskij; z ruského originálu … vybral, přeložil a doslov napsal František Kautman. 1. vyd. Praha: Odeon, 1966.
[6] GROSSMAN, Leonid Petrovič. Cesta Dostojevského. Praha: Stanislav Minařík, 1933.
