UPOZORNENIE: Toto dielo doteraz nevyšlo v slovenčine. Preto by nebolo vhodné, aby som uviedol názov, pod ktorým ho v knižniciach nenájdete. Ruský názov je Господин Прохарчин – Gospodin Procharčin, doslovný preklad Pán Procharčin.
Gospodin Procharčin (rus. Господин Прохарчин – Gospodin Procharčin, v slovenčine toto dielo zatiaľ nevyšlo, doslovne Pán Procharčin, ang. Mr. Prokharchin, čes. Pan Procharčin alebo Pan Probaštin, nem. Herr Prochartschin) je poviedka Dostojevského z roku 1846, vyšla v novembrových[1,s.191] Otečestvennych zapiskach.[2, s.65]
Hlavnou postavou poviedky je pán Procharčin, celým menom Semion Ivanovič Procharčin. Pracuje ako nepatrný úradník, býva v penzióne Ustinie Fiodorovny spolu s ďalšími desiatimi podnájomníkmi. Je od nich starší a celkovo sa drží stranou. Všetci si však všimli, že je veľmi šetrný, až lakomý. Nikdy nepožičal ani na chvíľu svoju čajovú konvicu a pritom pil čaj iba mákokedy a tiež nekupoval celý obed (za 0,5 rubľa), ale iba polievku ( za 25 kopejok). Rovnako neznášal, ak mu niekto nazeral do jeho kútika oddeleného od ostatných nájomníkov plachtou. Raz, keď v sa po asi troch dňoch strávených v blúznivom bezcieľnom putovaní po Petrohrade vráti, ochorie a o niekoľko dní zomiera.
Po jeho smrti nájdu v jeho matraci ukrytých 2497,5 rubľa v rôznych bankovkách a minciach; niektoré už veľmi staré a zašlé.
Námet a spracovanie Pána Procharčina je silne ovplyvnené Gogoľom[3, s.68], na rozdiel od neho nezobrazuje chudobného úradníka, ale sebavedomie chudobného úradníka. Semion Ivanovič zomrel, pretože upadol na duchu; ochorel zo svojho strachu pre životom.[4, s.87] Ide o postavu podobnú Makarovi Devuškinovi z Biednych ľudí alebo rodine Marmeladovej zo Zločinu a trestu. Leonid Grossman hovorí o podobnosti medzi Pánom Procharčinom a románom Honoré de Balzaca Eugénia Grandetová.[5, s.343] Poviedka je silne pozmenená cenzúrou, Dostojevskij bol zhrozený, nakoľko bol text zmenený.[6, s.68]
Zdroje
[1] F. M. Dostojevskij ve vzpomínkách vrstevníků, dopisech a poznámkách / zostavil Č. Větrinskij ; preklad Stanislav Minařík Praha: Kvasnička a Hampl, 1924
[2] PYTLÍK, Radko. F.M. Dostojevskij: život a dílo. Praha: Emporius, 2008 ISBN 978-80-86346-13-7
[3] BACHTIN, Michail Michajlovič. Dostojevskij umělec: K poetice prózy. Praha: Československý spisovatel, 1971
[4] JERMILOV, Vladimir Vladimirovič. F.M. Dostojevskij. Praha: Československý spisovatel, 1957
[5] Dopisy / Fjodor Michajlovič Dostojevskij ; z rus. orig. Pis’ma 1-4 vybral, prel. a doslov napísal František Kautman. 1. vyd. Praha: Odeon, 1966
[6] GROSSMAN, Leonid Petrovič. Cesta Dostojevského. Praha: Stanislav Minařík, 1933
