Zlý žart alebo Mrzká príhoda (rus. Скверный анекдот – Skvernyj anekdot, ang. A Nasty Story (iné názvy: A Disgraceful Affair, An Unpleasant Predicament, A Most Unfortunate Incident, A Nasty Predicament), čes. Nemilá příhoda resp. Ošklivý příběh, nem. Eine dumme Geschichte alebo Eine garstige Anekdote) je poviedka Dostojevského z roku 1862. Vyšla v časopise Vremia, ktorí vydávali bratia Dostojevskí.[1, s.68]
Dej
Dej poviedky Zlý žart začína stretnutím troch vážených pánov: Stepan Nikiforovič Nikiforov, Semion Ivanovič Šipulenko, Ivan Iľjič Pralinskij – hlavná postava poviedky. V debate s pánmi, pri šampanskom sa Ivan Iľjič zastáva myšlienky humánneho správania k podriadeným. Nie je zvyknutý na alkohol, takže sa mu zdá, že mu Stepan Nikiforovič a Semion Ivanovič oponujú a neberú ho vážne.
Keď sa rozídu a Ivan Iľjič vyjde von, zistí, že ho vonku nečaká kočiar. Nahnevaný odmietne ponuku Semiona Ivanoviča na zvezenie a rozhodne a ísť pešo. Čerstvý vzduch a mierna pripitosť mu vcelku vrátia náladu a prestane sa na kočiša hnevať.
Keď obchádza jeden z domov, zrazu počuje veselý spev a tanec. Opýta sa strážnika, ktorý keď vidí jeho vysokú hodnosť úctivo odpovie. V dome sa koná svadba a ženíchom je podriadený Ivana Iľjiča – Porfirij Petrov Pseldonymov. Ivan Iľjič sa rozhodne svoje myšlienky uviesť do praxe a demonštrovať svoj humanizmus tým, že príde zablahoželať svojmu podriadenému. Na svadbe vopred neohlásená prítomnost generála vzbudí rozruch a rozpaky. Ivan Iľjič si to všime a pokúsi sa správať prirodzene, tak ako si zaumienil predtým. Spoločenské rozdiely však nemožno prekonať tak rýchlo. Jeho prítomnosť je na obtiaž ženíchovi. Ako vysokopostavenej osobe mu ponúknu šampanské a tak pri pohári a pár drobných vetách trávi čas. Pôvodne chcel odísť ešte pre večerou, ale málo zvyknutý na alkohol, nakoniec zostáva. Pri jedle si (hoci nikdy predtým vodku nepil) dá značný kalištek vodky a spolu so šampanským, ktoré vypil predtým sa dostavia účinky. Generál je opitý a navyše v prítomnosti svojho podriadeného. Úplne bezvládneho ho ženíchova matka uloží do postele určenej pre novomanželov. Na ďalší deň, rýchlo odíde. Zostane osem dní doma. Je zdrvený tým, ako sa jeho myšlienka ukázala v zlom, až grotesknom svetle. Keď sa vráti do úradu, zistí, že Pseldonymov požiadal o preloženie.
Názory
Jermilov tvrdí, že: „Dostojevskij sa jedovato vysmieva falošnému ružovému liberalizmu vysokoblahorodí.“, stále však ide o silne pesimistické dielo.[2, s.102]
Michal Bachtin o poviedke Zlý žart napísal: „Táto poviedka je silne karnevalizovaná.“ a ďalej rozvádza: „Všetko je tu postavené na krajnej nevhodnosti a škandálnej trápnosti celého prípadu. Všetko je plné krikľavých karnevalových kontrastov, mezaliancie (pozn. nerovný sobáš), dvojtvárosti a znesväcujúcich pádov.“[3, s.212]
František Kautman Zlý žart spomína pri charakterizácii Petrohradu a jeho zákutí v diele Dostojevského.[4, s.41]
V roku 1993 natočila Slovenská televízia televíznu dramatizáciu tejto poviedky pod názvom Zlý žart. V hlavných úlohách sa predstavili Marián Slovák, Vlado Hajdu, Marián Geišberg a Dušan Blaškovič.
Zdroje
[1] F. M. Dostojevskij ve vzpomínkách vrstevníků, dopisech a poznámkách / Sest. Č. Větrinskij; Přel. Stanislav Minařík. Praha: Kvasnička a Hampl, 1924.
[2] JERMILOV, Vladimir Vladimirovič. F.M. Dostojevskij. 1. vyd. Praha: Československý spisovatel, 1957.
[3] BACHTIN, Michail Michajlovič. Dostojevskij umělec: K poetice prózy. 1. vyd. Praha: Československý spisovatel, 1971.
[4] KAUTMAN, František. F.M. Dostojevskij: věčný problém člověka. 2. vyd. Praha: Academia, 2004 ISBN 80-200-1273-7.
