Naturálna škola (rus. натуральная школа – naturaľnaja škola, čes. naturální škola alebo přirození škola[1, s. 182]) je názov pre skupinu ruských prozaikov 40. rokov 19. storočia,[7] ktorí reprezentujú ranú etapu ruského kritického realizmu[2]. Skupina sa hlásila k Gogoľovmu odkazu a aj jej program bol sformovaný na základe jeho diela.[3] Okrem iného to znamenalo záujem o mesto a veľkomesto a ľudí s ich problémami, ktoré sú s ním spojené.
Toto, pôvodne hanlivé, označenie vymyslel v roku 1846 literárny kritik a prozaik Fadder Venediktovič Bulganin[6], ktorý ju tak nazval vo svojich článkoch v časopise Severnaja pčela[4].
Ich tvorba sa sústreďovala okolo časopisov Otečestvennyje zapiski (redigoval Belinskij) a od roku 1847 Sovremennik (Nekrasov).[2] Svoju tvorbu predstavili v dvoch zborníkoch: Fiziologija Peterburka (1845) a Peterburgskij sbornik (1846). Prvý obsahoval článok Belinského, ktorý je považovaný za manifest naturálnej školy.[3] Požadoval: „pravdu, naturaľnosť, čiže objektívny obraz skutočnosti, obranu práv prostého človeka“.[3]
Z autorov sem patrili[5]:
- Ivan Ivanovič Panajev, Alexandr Ivanovič Gercen, Dmitrij Vasilievič Grigorovič, Vladimir Alexandrovič Gologub; reprezentujú starších autorov, ktorí sa etablovali už predtým a kontaktom s naturálnou školou ich tvorba začala novú etapu
- F. M. Dostojevskij, Alexandr Nikolajevič Ostrovskij začínali svoju literárnu etapu v rámci tejto školy
- Ivan Sergejevič Turgenev a Ivan Alexandrovič Gončarov sa v 40. rokoch 19. storočia zaradili do naturálnej školy, ale rýchlo jej rámec prerástli
Základný žáner naturálnej školy bola fyziologická črta, ktorú prebrali z francúzskej literatúry.[5]
…[fyziologické črty] predstavujú útvary, ktoré sú oslobodené od tradičnej sužetovej poviedkovej stavby; sú to najmä kresby rôznych sociálnych typov, predstaviteľov najrôznejších povolaní, ľudí spoločensky deklasovaných alebo špecificky mestských pikareskných javov a prostredí[2]
Na konci 40. rokov 19. storočia bol názov naturálna škola cenzúrou zakazovaný, počas 50. rokov bol zaužívaný názov gogoľovský smer, ktorý (hoci pôvodne synonymum) mal neskôr širší význam.[2] Tento názov pochádzal od Nikolaja Gavriloviča Černyševského.[5]
Poetika tohoto smeru ovplyvnila celú ruskú literatúru.[6] Práve z naturálnej školy vyrástli predstavitelia, ktorí tvorili vrcholné diela ruského realizmu.[7]
Dostojevskij a naturálna škola
Dostojevského prvotinu román v listoch Biedni ľudia Belinskij považoval za skvelé dielo naturálnej školy a aj dnes je toto dielo považované za jedno z najzrelejších diel tejto školy[4], zároveň šlo o prvý román v rámci školy[8, s. 84.]. Neskôr sa však Dostojevského tvorba začala vymykať programu uzavretej školy.[1, s. 383-413]
Zdroje
[1] PAROLEK, Radegast; HONZÍK, Jiří. Ruská klasická literatura: 1789-1917. 1. vyd. Praha: Svoboda, 1977.
[2] NATURÁLNÍ ŠKOLA. In: VLAŠÍN, Štěpán a kol. Slovník literárních směrů a skupin. 1. vyd. Praha: Orbis, 1977. s. 174–175.
[3] naturálna škola. In: Slovník ruskej literatúry 11.-20. storočia. 1. vyd. Bratislava: Veda, 2007. ISBN 978-80-224-0967-4. s. 518–519.
[4] Naturální škola. In: BOTURA, Mojmír, a kol. Slovník ruských spisovatelů od počátků ruské literatury do roku 1917. 2. vyd. Praha: Lidové nakladatelství, 1978. s. 318.
[5] NATURÁLNÍ ŠKOLA. In: HRALA, Milan, (ed.). Slovník spisovatelů. Sovětský svaz: literatura ruská, ukrajinská a běloruská, literatury sovětského Pobaltí, literatury Sovětského východu. 1. vyd. Praha: Odeon, 1977. s. 133–134.
[6] NATURÁLNÍ ŠKOLA. In: POSPÍŠIL, Ivo et al. Slovník ruských, ukrajinských a běloruských spisovatelů. 1. vyd. Praha: Libri, 2001. ISBN 80-7277-068-3. s. 422–423.
[7] NATURÁLNÍ ŠKOLA. In: PAVELKA, Jiří; POSPÍŠIL, Ivo. Slovník epoch, směrů, skupin a manifestů. Brno: Georgetown, 1993. ISBN 80-901604-0-9. s. 120–121.
[8] ELIÁŠ, Anton et al. Ruská literatúra 18.- 21.storočia. 1. vyd. Bratislava: Veda, 2013. ISBN 978-80-224-1344-2.
