Jurodivý je špecifický výraz ruského prostredia pre jav, ktorý je v iných kultúrach známy ako svätí blázni. Išlo o ľudí, ktorí pod rúškom predstieraného či skutočného šialenstva okázalo nedbali na spoločenské konvencie. V Byzancii, z ktorej ruská kultúra čerpá, sa ľudia s podobným konaním a správaním označovali slovom „saloi“[EB] či „salos“[Ivanov, s.31] alebo „moros“[ESKV]. Nemožno však „saloi“ a „moros“ považovať za ekvivaletné výrazy, hoci pôvodne to tak bolo.[Ivanov, s.33] Sýrsky ekvivalent slova „moros“ je „sakla“.[SKM]
V odbornej literatúre sa možno nájsť, napríklad, nasledujúce definície:
The Oxford Dictionary of Byzantium definuje: „Svätí blázni boli skupina svätcov, ktorí boli obdarení zvláštnou schopnosťou predvídania a vo svojej poníženosti predstierali, že sú blázni.“[ODB]
The Encyclopedia of Eastern Orthodox Christianity definuje: „Výraz „svätý blázon“ opisuje osobitý a nezvyčajný jav pravoslávnej duchovnosti: hagiografický opis svätca, ktorý pre okolitý svet pôsobí ako blázon, pretože jeho odklon od normálnych spoločenských štandardov je príliš veľký.“[EEOC]
The Oxford Dictionary of the Christian Church: „…je niekto, kto praktizuje zvláštnu formu asketizmu na [kresťanskom] Východe; pre spoločnosť sa prezentuje ako svätý blázon.“[ODCC]
Slovník ruských, ukrajinských a běloruských spisovatelů: „Jurodivost je ruská forma svätosti v typicky dualistickej polohe mezi šaškovstvom, šialenstvom a slabomyseľnosťou na jednej strane a vizionárstvom a prorockým darom na strane druhej.“[SRUBS]
Pre západný svet ide o veľmi málo známy jav, ktorý má čiastočnú paralelu vo svätcoch ako bol František z Assisi[Ivanov, s.385] a v sekularizovanej podobne napríklad blázon v hre W. Shakespeara Kráľ Lear.[HDOC]
Je zaujímavé, že ruské legendy o týchto svätcoch často tvrdia, že išlo o osoby pôvodom z Nemecka; [Fedotov, s.182] časť z nich však skutočne bola neruského pôvodu.[Pančenko, s.88] Pradepodobne však ide o vyjadrenie ich odcudzenia a neúčasti na svetskom živote (v ruštine slovo nemec znamená aj všeobecné označenie pre cudzinca, nerusa). Jurodivý (keď je vyrušovaný návštevníkmi a pútnikmi), odpovedá na ich otázky nezrozumiteľne a často odchádza do krajín, kde ho nikto nepozná a dokonca ktorých jazyk ani neovláda.[SKM]
Na Kyjevskej Rusi sa jurodiví nevyskytovali, prvý raz sa spomínajú na začiatku 14. storočia[Fedotov, s.177], iný zdroj píše: „Ruská jurodivosť začína Isaakijom Pečerským, o ktorom rozpráva Kyjevsko-pečerský paterik (Isakij zomrel v roku 1090). Potom až do konca 14. storočia pramene o ňom mlčia“ (pozn. ďalej sa však píše, že Isaakij bol jediný jurodivý Kyjevskej Rusi)[Pančenko, s.87]. Poznámka: paternik je zbierka životopisov svätcov a apoftegmatov (=výroky svätcov).[EB, s.384]
Na Rusi sa o nich v tých časoch vravelo:
…jurodivi Christa radi[Legendy, s.256]
Ľudová úcta voči svätcom-jurodivým bola veľmi rozšírená.
Oproti byzantským legendám, ktoré otvorene opisujú neprístojnosti jurodivých, sa ich ruská obdoba snaží zakrývať a nezobrazuje otvorene paradoxnosť konania jurodivých.[Fedotov, s.178] Celkovo bolo kanonizovaných okolo tridsať jurodivých.[Murav, s.2]
Pravoslávna tradícia a aj moderná veda sa snažila rozlišovať jurodivosť vrodenú a „jurodivých pre Krista“. Veľa faktov dokazuje, že medzi jurodivými bolo mnoho inteligentných a vzdelaných ľudí. Možno uviesť priklad z Byzancie: svätý Savva Nový (iné mená: Sabas Tziskos[PLP]), ktorý bol hesychasta a istý čas žil ako jurodivý a z ruského prostredia Avraamij, známejší ako jurodivý Afanasij; súčasník protopopa Avvakuma.[Pančenko, s.89-90]
Súvislosť s Dostojevským
Dostojevskij viackrát tento výraz spomína vo svojich dielach. Napríklad ide o: Zápisky z mŕtveho domu [Cassedy, s.61], Idiot, Bratia Karamazovci[Ivanov, s.VI]. A mnoho hrdinov má v určitých chvíľach takéto vlastnosti a konajú ako jurodiví.[Bursov, s.90]
Jeden z najznámejších príkladov je scéna pri návšteve starca Zosimu v kláštore. Pri odchode sa starec pokloní Dmitrijovi. To neskôr jedna z postáv komentuje:
U týchto božích bláznov to tak býva: pred krčmou sa prežehná a na kostol hádže kamene. Rovnako i tvoj starec: na spravodlivého zoberie palicu a vrahovi sa pokloní po zem.
Priamo za jurodivého však býva označovaná iná postava z románu Bratia Karamazovci: otec Ferapont. Zo skorších prác napríklad Falalej z novely Obec Stepančikovo.[Nasedkin]
Neskorší úpadok fenoménu jurodivých (historicky od polovice 16. storočia[Fedotov, s.186]) je zobrazený na postave proroka Semiona Jakovleviča z románu Besy[Williams, s.191] a otca Feraponta z románu Bratia Karamazovci.[Leatherbarrow, s.38]
Dostojevskij (spolu s Nekrasovom a Tolstojom) sa o tomto jurodivých (o ich uctievaní) vyjadrovali s rešpektom.[Ivanov, s.352] Okrem spomenutých autorov sa jurodivý resp. ich prvky objavujú aj v dielach: A. S. Puškina (tragédia Boris Godunov), N. S. Leskova, P. I. Meľnikova-Pečerského.[SRUBS]
Pre čitateľov z bývalého Česko-Slovenska je ruská literatúra vôbec prvý kontakt s týmto osobitným fenoménom východnej cirkvi.[Pančenko, s.207]
Zdroje
Encyklopédie
[EB] Saloi. In: VAVŘÍNEK, Vladimír. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha: Libri, 2011. ISBN 978-80-7277-485-2. s. 426.
[EEOC] FOOLS, HOLY. In: The Encyclopedia of Eastern Orthodox Christianity / edited by John Anthony McGuckin. Maldin, MA : Wiley-Blackwell, 2011. ISBN 978-1-405-18539-4 s. 260-263.
[ESKV] JURODIVÝ. In: FARRUGIA, Edward G. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. 1. vyd. Olomouc: Refugium Velehrad-Roma, 2010. ISBN 978-80-7412-019-0. s. 454-455.
[HDOC] FOOLS IN CHRIST. In: PROKURAT, Michael; GOLITZIN, Alexander; PETERSON, Michael D. Historical dictionary of the Orthodox Church. Lanham, Md: Scarecrow Press, 1996. ISBN 0810830817. s.133
[Nasedkin] NASEDKIN, Nikolaj. Dostojevskij. Enciklopedija. Moskva : Algoritm, 2003. ISBN 5926501008.
[ODB] FOOLS, HOLY. In: The Oxford Dictionary of Byzantium / edited in chief Alexander P. Kazhdan. New York: Oxford University Press, 1991. ISBN 978-0-19-504652-6. s. 795.
[ODCC] salos. In: The Oxford Dictionary of the Christian Church / edited by F.L. Cross. 3rd ed. Oxford; New York: Oxford University Press, 1997. ISBN 0-19-211655-X. s. 1447.
[PLP] 27 991 Τζίσκος Σάβας. In: Prosopographisches Lexikon der Palaiologenzeit /erstellt von Erich Trapp unter Mitarbeit von Rainer Walther und Hans-Veit Beyer; mit einem Vorwort von Herbert Hunger. Wien: Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 1976-<1996> ISBN 3-7001-3003-1.
[SKM] BLÁZNI PRO KRISTA. In: BORRIELLO, Luigi, ed. et al. Slovník křesťanských mystiků. Kostelní Vydří: Karmelitánské nakladatelství, 2012. ISBN 978-80-7195-198-8. s. 212-214.
[SRUBS] JURODIVOST. In: POSPÍŠIL, Ivo et al. Slovník ruských, ukrajinských a běloruských spisovatelů. 1. vyd. Praha: Libri, 2001. ISBN 80-7277-068-3. s. 302.
Monografie
[Bursov] BURSOV, Boris Ivanovič. Dostojevskij a jeho svět. 1. vyd. Praha: Odeon, 1978.
[Cassedy] CASSEDY, Steven. Dostoevsky’s religion. Stanford, California: Stanford University Press, 2005. ISBN 0804751374.
[DCT] Dostoevsky and the Christian Tradition / edited by George Pattison and Diane Oenning Thompson. Cambridge; New York: Cambridge University Press, 2001. ISBN 0521782783.
[Fedotov] FEDOTOV, Georgij Petrovič. Svatí staré Rusi. Červený Kostelec: Pavel Mervart, 2011. ISBN 978-80-87378-76-2.
[Ivanov] IVANOV, Sergey A. Holy Fools in Byzantium and Beyond. Oxford; New York: Oxford University Press, 2006. ISBN 978-0-19-927251-8.
[Leatherbarrow] The Cambridge Companion to Dostoevskii / edited by W.J. Leatherbarrow. Cambridge: New York: Cambridge University Press, 2002. ISBN 0521652537, 0521654734.
[Murav] MURAV, Harriet. Holy Foolishness: Dostoevsky’s Novels & the Poetics of Cultural Critique. Stanford, California: Stanford University Press, 1992. ISBN 0-8047-2059-2.
[Pančenko] LICHAČOV, Dmitrij Sergejevič; PANČENKO, Aleksandr Michajlovič. Smích staré Rusi. 1. vyd. Praha: Odeon, 1984.
[Williams] WILLIAMS, Rowan. Dostoevsky: language, faith, and fiction. Waco, Texas: Baylor University Press, 2008. ISBN 9781602581456.
Hagiografia
[Legendy] Byzantské legendy: výběr textů ze IV.-XII. století. 2. vyd. Červený Kostelec: Pavel Mervart, 2007. ISBN 978-80-86818-49-8.
Ďalšia literatúra (nepoužitá)
IVANOV, Sergej A. Blázni pro Krista: Kulturní dějiny jurodivosti. Červený Kostelec: Pavel Mervart, 2015. ISBN 978-80-7465-131-1.
ONASCH, Konrad. Der hagiographische Typus des „Jurodivyj“ im Werk Dostoevskijs. Dostoevsky Studies 1, s.111-122.
PANČENKO, Aleksandr Michajlovič. Metamorfózy ruské kultury: sborník statí a esejů. Červený Kostelec: Pavel Mervart, 2012. ISBN 978-80-7465-007-9 (pozn. okrem iných materiálov obsahuje aj tri štúdie zhodné s tými v knihe Smích staré Rusi).
SAWARD, John. Perfect fools: folly for Christ’s sake in Catholic and Orthodox spirituality. Oxford; New York: Oxford University Press, 1980. ISBN 019213230X.
Externé odkazy
„Život a skutky otce Symeóna, blázna Kristova, zapsané Leontiem, biskupem v Neapoli Krérské“ in Byzantské legendy: výběr textů ze IV.-XII. století. 2. vyd. Červený Kostelec: Pavel Mervart, 2007 ISBN 978-80-86818-49-8
Blázni pro Krista aneb fenomén jurodivosti (článok na stránke rodon.cz)
Prvý diel dokumentu Jurodivyje z roku 2007, režisér S. Koževnikov
Druhý diel dokumentu
