Georgij Vasilievič Florovskij alebo George Florovsky alebo Georges Florovsky (rus. Георгий Васильевич Флоровский; * 28. august 1893, Odesa- † 11. august 1979, Princeton) bol ruský pravoslávny teológ a cirkevný historik.
Životopis
Florovskij sa narodil ako syn ruského pravoslávneho kňaza.[3] V rokoch 1911-1916 študoval filozofiu a vedy, iný zdroj píše o histórii a filozofii[3], na univerzite v Odese.[4] Následne tu aj prednášal filozofiu v rokoch 1919-1920.[5] Neskôr, v dôsledku vývoja po revolúcii, ho v roku 1922 alebo 1920 zo Sovietskeho Ruska vyhostili. Najprv býval v Sofii, potom v Prahe, kde v rokoch 1922-1926 vyučoval na ruskej právnickej fakulte filozofiu práva.[4] Tu v roku 1923 dostal titul magistra filozofie. Následne v rokoch 1926-1948 pôsobil v Paríži na novozaloženom Institut de théologie orthodoxe Saint-Serge ako profesor patristiky a systematickej teológie.[5] Za kňaza bol vysvätený v roku 1932.[6]
V roku 1948 sa presťahoval do Spojených štátov a začal pôsobiť na Saint Vladimir’s Orthodox Theological Seminary ako profesor patristiky a dogmatickej teológie. V rokoch 1050-1955 bol aj dekanom tejto vysokej školy. Štátne občianstvo USA dostal v roku 1954.[5] V roku 1956 sa stal profesorom východnej cirkevnej histórie na Harvard University, kde pôsobil do roku 1964, potom až do svojej smrti bol emeritným profesorom.[3] Od roku 1964 až do svojej smrti v roku 1979 pôsobil ako hosťujúci profesor v odbore cirkevná história na Princeton University.[6]
Dielo
Florovskij písal skôr kratšie pojednania než rozsiahle monografie.[5][3] Množstvo článkov sa týkalo gréckych patristických otcov.[6] Väčšina najdôležitejších diel: 2 knihy patrológie, Puti russkogo bogoslovija (jeho životné dielo[2]) a časť význačných článkov vznikli počas jeho pôsobenia v Paríži.
Nikolaj Alexandrovič Berďajev о Florovského lakonickom štýle napísal: „Jeho recenzie sú články, jeho články – monografie a jeho monografie sú mnohodielne zväzky“.[4]
Losskij o diele Puti russkogo bogoslovija:
„Veľkú službu ďalšiemu rozvoju ruskej teológie urobil otec Georgij svojou skvelou prácou Puti russkogo bogoslovija. Na začiatku svojej práce si kladie zaujímavú a mnohovýznamovú otázku: ako si vysvetliť ‚neskoré a oneskorené prebudenie ruského myslenia‘? Je to jav prinajmenšom prekvapivý, pretože ruský národ je nadaný. Ruská ikona napríklad ‚svedčí o zložitosti a hĺbke, o skutočnom bohatstve staroruskej duchovnej skúsenosti, o tvorivej sile ruského ducha‘. Otec Georgij hľadá odpoveď na túto otázku tým, že nerozoberá len teológiu, ale vôbec celý náboženský život ruského národa v celej jeho histórii. Ruský náboženský život vo svojej knihe zobrazuje ako drámu úporného boja. Najskôr s vonkajšími a neskôr, v novšej dobe, s vnútornými nepriateľmi.“[7, s. 618.]
Knižné diela
- 1931 Восточные Отцы IV-го века – Vostočnyje Otcy IV-go veka (dosl. Východní otcovia IV. storočia)
- 1933 Византийские Отцы V—VIII вв. – Vizantskije Otcy V-VII vv. (dosl. Byzantskí otcovia V-VIII. storočia)
- 1937 Пути русского богословия – Puti russkogo bogoslovija (dosl. Cesty ruskej teológie)
Teológia, význam
Teológia Florovského bola najortodoxnejšia zo súdobých ruských teológov.[7, s. 616.] Je tvorcom tzv. „neopatristickej syntézy“.[3][6] Teologické myslenie je výrazne christocentrické, v čom sa líši od Vladimira Nikolajeviča Losského a rovnako od sofiológie Florenského a Bulgakova.[3]
Významný americký historik slovensko-srbského pôvodu Jaroslav Pelikan o ňom povedal: „Harnack mi ukázol aké je to byť učenec. Florovskij mi ukázal aké je byť učenec a kresťan naraz.“ (orig. „Harnack showed me what it was to be a scholar. Florovsky showed me what it was to be a scholar and a Christian at the same time.“)[8] O jeho diele Puti russkogo bogoslovija napísal: „Pravdepodobne majstrovské dielo autorovho bohatého a rôznorodého bádania“.[9, s. 314]
Diela preložené do češtiny
FLOROVSKIJ, Georgij Vasiljevič. Cesty ruské teologie. Preklad Iveta Juranová. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2015. 679 s. (Studie; zv. XXXIII.) ISBN 978-80-7412-165-4.
FLOROVSKIJ, Georgij. Svatý Maxim Vyznavač. Preklad Antonín Čížek. Parrésia VI (2012) (Pavel Mervart), 2013, s. 315-320. ISBN 978-80-7465-057-4. ISSN 1802-8209.
FLOROVSKIJ, G. Pohled na stvořené v patristickém myšlení. Preklad Pavel Milko, Chariton Miloš Mrázek. Orthodox Revue 3 (Praha: Orthodoxia – vzdělávací centrum), 1999, s. 96-123. ISSN 1212-1592.
Zdroje
[1] Florovskij, Georgij Vasilievič. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2005. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala), s. 475.
[2] Florowski, Georgi Wassiljewitsch. In: Brockhaus : Enzyklopädie in 30 Bänden Bd. 9. FASZ-FRIER. 21. völlig neu bearbeitete Aufl. Leipzig : F.A. Brockhaus, 2006. ISBN 3-7653-4109-6. s. 382-383.
[3] Florovsky, Georges V. In: ANTHONY, John, ed. The Encyclopedia of Eastern Orthodox Christianity. 1st pub. Maldin, MA: Wiley-Blackwell, 2011. ISBN 978-1-4051-8539-4. s. 259-260.
[4] FLOROVSKY, GEORGES V. In: CAREY, Patrick W., ed.; LIENHARD, Joseph T., ed. Biographical Dictionary of Christian Theologians. Westport, Conn.: Greenwood Press, 2000. ISBN 0-313-29649-9. s. 195-197.
[5] FLOROVSKY, GEORGES V. In: PROKURAT, Michael; GOLITZIN, Alexander; PETERSON, Michael D. Historical dictionary of the Orthodox Church. Lanham, Md : Scarecrow Press, 1996. ISBN 0-8108-3081-7. s. 131-132.
[6] Florovsky, George. In: CROSS, F.L., ed. The Oxford Dictionary of the Christian Church. 3rd ed. Oxford; New York: Oxford University Press, 1997. ISBN 0-19-211655-X. s. 620.
[7] LOSSKIJ, Nikolaj Onufrijevič. Dějiny ruské filosofie. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2004. ISBN 80-86715-26-4.
[8] ERICKSON, John H. In Memory of Jaroslav Pelikan : A Homily Delivered at His Funeral Vigil Service. 16. máj 2006
[9] PELIKAN, Jaroslav. The Christian Tradition: A History of the Development of Doctrine : vol. 2 The Spirit of Eastern Christendom (600-1700). Chicago : University of Chicago Press, 1974. 394 s. ISBN 0-226-65372-2.
