Slabé srdce (rus. Слабое сердце – Slaboje serdce, ang. A Weak Heart , čes. Slabé srdce alebo zriedkavo Bázlivá duše, nem. Das schwache Herz) je poviedka Dostojevského. Vyšla v Otečestvennych zapiskach v roku 1848.[1, s.65] Patrí k poviedkam z petrohradského prostredia, ktorých predmetom je svet úradníkov, podobne ako u Gogoľa.[2, s.33]
Dej
Slabé srdce rozpráva príbeh dvoch mladých úradníkov v Petrohrade: Arkadij Ivanovič Nedefjevič a Vasilij Petrovič Šumkov. V predvečer Nového roka sa Vasilij vracia domov. Arkadij si všimne, že je oblečený vo svojom najlepšom obleku. Vasilij, celý nadšený, mu prezradí, že sa zasnúbil. Obaja priatelia sa rozhodnú navštíviť rodinu nastávajúcej. Kedže Líza je z chudobnej rodiny, starosť o finančné zabezpečenie padá na Vasilija. Čaká ho však ešte súrna úloha, opísať dokumenty, ktorú mu zadal priamo jeho vedúci – Julian Mastakovič. Kvôli tomu dokonca vynechá oslavu samotného Juliana Mastakoviča. Keď sa po niekoľkých dňoch Arkadij vráti, zistí, že jeho priateľ všetok čas strávil u Lízy a s prácou vôbec nepohol.
Psychycké vypätie v ňom zanechá následky. Vyvolá utkvelú predstavu, že upadol do nemilosti a je odsúdený na vojenskú službu. Uteká do kancelárie svojho predstaveného, kde ho nájde Arkadij. Vysvetlí, o čo ide. Julian Mastakovič je zaskočený, pretože Vasilijova úloha vôbec nebola tak dôležitá a pokojne by zniesla odklad.
Názory
Jermilov o tejto poviedke napísal: „Tento strach (poz. strach zo skutočnosti, neustály pocit nepevnosti, vratkosti a bezbrannosti všetkého bytia.) priviedol do blázninca Vasilija Šumkova… K šialenstvu ho dovedie nielen tento strach, ale tiež utrpenie, ktorému je vystavené jeho slabé, príliš dobré srdce: zdalo sa mu, že sa zachoval k dobrodincovi nevďačne, keď sa nechal strhnúť láskou ku dievčaťu a nedokončil prácu v stanovenej lehote.“[3, s. 84-85] a následne dodáva: „v závere poviedky vzniká básnicky silný, kolosálny obraz mesta, ktoré drtí kamennou pätou život nepatrných ľudí.“[3, s.85]
František Kautman pripomína na príklade Slabého srdca význačnú úlohu Petrohradu v raných (ale aj niektorých neskorších) Dostojevského dielach. Upozorňuje na fantastický charakter Petrohradu a jeho vplyvu na obyvateľov.[4, s.30]
Zdroje
[1] F. M. Dostojevskij ve vzpomínkách vrstevníků, dopisech a poznámkách / Sest. Č. Větrinskij; Přel. Stanislav Minařík. Praha: Kvasnička a Hampl, 1924.
[2] KIRPIČNIKOV, Aleksandr Ivanovič. Dostojevskij a Pisemskij: pokus o srovnávací charakteristiku. Prostějov: J.F. Buček, 1918.
[3] JERMILOV, Vladimir Vladimirovič. F.M. Dostojevskij. Praha: Československý spisovatel, 1957.
[4] KAUTMAN, František. F.M. Dostojevskij: věčný problém člověka. 2. vyd. Praha: Academia, 2004 ISBN 80-200-1273-7.
