Polzunkov (rus. Ползунков – Polzunkov, ang. Polzunkov, čes. Polzunkov alebo Plazunkov, nem. Polsunkov) je poviedka Dostojevského z roku 1848.
Poviedka rozpráva príbeh Polzunkova, celým menom Osip Michajlovič Polzunkov. Už šesť rokov sa živí v spoločnosti zabávajúcich sa pánov ako šašo – človek, z ktorého si možno uťahovať a ktorý si (minimálne slovami) už ani sám seba neváži; hoci sa so svojim ponižujúcim stavom nevie, a ani nechce zmieriť. Raz v rozjarenej spoločnosti si vyžiada slovo a rozpráva príbeh ako sa takmer oženil. Jeho nastávajúca bola dcéra Polzunkovho vedúceho v úrade. Keď mal prísť revízor, Polzunkov opravoval a kontroloval všetkych chyby za svojho budúceho svokra, ktorý bol vtedy chorý. Kontrole, vďaka Polzunkovovej snahe prebehla úspešne. Keďže sa blížil prvý apríl, Polzunkov si chcel z rodiny svojej takmer manželky vystreliť. Obliekol sa do najlepšieho obleku, napísal výpoveď a s vážnym výrazom v tvári ju zanesie svojmu vedúcemu. Žart má úspech.
Na ďalší deň Polzunkovovi však príde oznámenie, aby odovzdal úrad a odniesol si svoje veci preč.
Polzunkov je prvé dielo Dostojevského preložené do češtiny. Poviedka vyšla v roku 1862 v knihe Rodinná kronika – Obrázkové listy k zábavě a poučení.[1, s.9] Ako prekladateľ je uvedený iba E.V.
Zdroje
[1] KAUTMAN, František. Boje o Dostojevského. 1. vyd. Praha: Svět sovětů, 1966.
