Cesta Dostojevského je monografia popredného sovietskeho odborníka na Dostojevského – Leonida Petroviča Grossmana. Pôvodne vyšla pod názvom Путь Достоевского – Puť Dostojevkogo v roku 1928.[1] Do češtiny knihu preložil Stanislav Minařík a vyšla ako 48. diel edície Minaříkova knihovna, v Prahe v roku 1933 (v literatúre možno nájsť aj rok 1934[1]) Rok predtým, v roku 1932, vyšla v časopise Země (pravdepodobne na pokračovanie), išlo o ten istý preklad, pretože jeho vydavatelom bol Stanislav Minařík.
Kniha vyšla (ako za prvej ČSR bývalo zvykom) v mäkkej aj pevnej väzbe. Cena knihy v mäkkej väzbe bola 15 Kčs. Počet vydaných kusov nie je uvedený v knihe ani v databáze českej Národní knihovy.
Kniha je spracovanie životopisu Dostojevského, využíva k tomu početné citácie z listov, spomienok priateľov a spolupracovníkov. Grossman sa osobne poznal s vdovou po Dostojevskom – Annou Griegorievnou. Časť informácií pochádza aj od nej. V poznámkach uvádza informácie aj o iných osobách, s ktorými sa Dostojevskij stretával: Šidlovskij, Apolinaira a iní. A to nielen z obdobia, keď boli v kontakte s Dostojevským, ale aj ich neskoršie osudy.
O vysokej odbornej úrovni knihy a Grossmanovej schopnosti uviesť Dostojevského do kontextu doby a celkovo o jeho hlbokom porozumení dielu a životu sa vyjadril veľmi pochvalne František Kautman v knihe Boje o Dostojevského.
Obsah
- Úvod
- I. Časná léta
- II. Romantizmus
- II. Literární vystoupení
- IV. Utopický socializmus
- V. Léta vyhnanství
- VI. Přítelkyně Dostojevského
- VII. Na vrchole
- VIII. Léta toulek
- IX. Poslední období
Zdroj
[1] GROSSMAN, Leonid Petrovič. In: HRALA, Milan, (ed.). Slovník spisovatelů. Sovětský svaz: literatura ruská, ukrajinská a běloruská, literatury sovětského Pobaltí, literatury Sovětského východu. 1. vyd. Praha: Odeon, 1977. s. 435 – 436.
Bibliografický záznam
