Krotká

Krotká (rus. Кроткая – Krotkaja, ang. A Gentle Creature resp. niekedy The Meek One, čes. Něžná, nem. Die Sanfte) je novela z roku 1876. Vyšla v novembrovom vydaní Denníka spisovateľa z roku 1876. Námet diela pochádza pravdepodobne z udalosti, ktorú Dostojevskij opísal v októbrovom čísle Denníku spisovateľa za rok 1876[1, s.120], ktorá znie takto:

Asi pred mesiacom sa vo všetkých petrohradských novinách objavilo niekoľko krátkych nadrobno vytlačených riadkov o jednej petrohradskej samovražde: Vrhla sa z okna, zo štvrtého poschodia, jedno mladé dievča, krajčírka – „pretože žiadnym spôsobom si nemohla nájsť prácu.“ Noviny dodávali, že sa vrhla z okna a padla na zem držiac v rukách svätý obraz. Tento obraz v rukách – to je vec zvláštna a pri samovražde neslýchaná. To je akási mierna, pokorná samovražda.[2, s.157]

Dej je retrospektívne rozprávaným príbehom v prvej osobe (Icherzählung). Začína úvodom v ktorom Dostojevskij vykresľuje situáciu: muž, ktorého žena sa pred niekoľkými hodinami zabila skokom z okna, držiac v rukách ikonu, teraz leží v izbe na stole. Následne sa vracia k počiatkom ich nerovnej známosti. Rozprávač je bývalý vojak. Po odchode do penzie si založil malú záložňu a venuje sa aj úžere. Jeho budúca manželka (v celom diele sa nespomína meno ani rozprávača ani krotkej) k nemu prichádza po peniaze. Tie používa na zapletenie inzerátu do novín (vychovávateľka pre deti). Inzerát jej nepomôže nájsť si prácu a jej príbuzné su k nej čoraz horšie. Ponuku rozprávača na sobáš prijíma, stále ním ale pohŕda. V jednej chvíli ho takmer zastrelí jeho vlastným revolverom. Rozprávač sa rozhodne zlomiť jej odpor. Chová sa k nej tyransky, nie slovami, nie bitím, ale stálym mlčaním. Nakoniec to sám nevydrží a v náhlom návale citu sa jej vrhne k nohám a bozkáva ich. Na druhý deň sa scéna opakuje. Rozhodne sa predať záložňu. Po niekoľkých hodinách jeho neprítomnosti nachádza mŕtvu manželku pod jeho oknom.

Michail Bachtin o Krotkej tvrdí, že má blízko k menippskej satire, v tomto prípade (na rozdiel od poviedok Bobok a Sen smiešneho človeka, kde sú tieto prvky o dosť výraznejšie) bez fantastických prvkov.[3, s.211] František Kautman upozorňuje na viacnásobný výskyt situácie: ženská noha a mužova reakcia na ňu v Dostojevskeho dielach (okrem Krotkej aj v dielach Zápisky z podzemia, Hráč, Bratia Karamazovoci). Práve v Krotkej sa tento motív vyskytuje v najsilnejšej forme.[4, s.61]

V roku 1967 natočil režisér Stanislav Barabáš televízny film (adaptáciu) s názvom Krotká, v hlavnej úlohe sa predstavila Magda Vášáryová.

Zdroje

[1] KIRPIČNIKOV, Aleksandr Ivanovič. Dostojevskij a Pisemskij: pokus o srovnávací charakteristiku. Prostějov: J.F. Buček, 1918.

[2] DOSTOJEVSKIJ, Fiodor Michajlovič. Deník spisovatelův za rok 1876. Praha: Kvasnička a Hampl, 1927.

[3] BACHTIN, Michail Michajlovič. Dostojevskij umělec: K poetice prózy. 1. vyd. Praha: Československý spisovatel, 1971.

[4] KAUTMAN, František. F.M. Dostojevskij: věčný problém člověka. 2. vyd. Praha: Academia, 2004 ISBN 80-200-1273-7.